Fakty, ktoré je dobre vedieť o Delta variante SARS-CoV-2

ilustrácia koronavírusu

Vzhľadom na skutočnosť, že Delta variant sa nekontrolovane šíri a jeho výskyt zo dňa na deň narastá, je vysoko pravdepodobné, že v pomerne krátkom čase sa stane dominujúcim variantom vírusu SARS-CoV-2 na území Slovenska. Pripravili sme krátky prehľad toho, čo by sme mali o tomto variante vedieť a ako sa voči nemu brániť.

Kde sa vzal

Variant B.1.617 bol prvý raz identifikovaný už v októbri 2020 v Indii. Tento variant zahŕňa tri podskupiny (B.1.617.1, B.1.617.2 a B.1.617.3). Dnes už vieme, že epidemiologicky najdôležitejšia je podskupina B.1.617.2, ktorá bola preto zaradená medzi „variants of concern“ a označená ako Delta variant. Delta variant sa v  priebehu marca a apríla veľmi rýchlo stal dominantným vo viacerých indických regiónoch, následne vo Veľkej Británii a postupne sa rozšíril do 94 krajín sveta vrátane Slovenska. Aj podskupiny B1.617.1 a B.1.617.3 sú naďalej sledované, ale neoznačujú sa ako Delta (B.1.617.1 je označovaný ako variant Kappa).

Čím sa líši od iných variantov

Delta variant obsahuje väčšinu už známych mutácií z variantov Alfa, Beta, Gama plus do svojho genómu zabudoval niektoré nové mutácie hlavne v oblasti Spike proteínu, ktoré mu dali evolučnú výhodu najmä v rýchlosti šírenia. Dôležité sú mutácie v pozícii aminokyselín 452 a 478 v tzv. receptor-viažucej doméne (RBD) S proteínu, ktoré ovplyvňujú väzbu vírusu na bunkový receptor. Z pohľadu ľahšieho (rýchlejšieho) prenosu vírusu je dôležitá aj mutácia v pozícii 681, ktorá dáva Delte výhodu v podobe rýchlejšieho množenia sa v bunkách, čo vedie k vyšším dávkam vírusu v infikovaných osobách a teda k rýchlejšiemu prenosu infekcie v populácii.

Ako rýchlo sa šíri

Na základe týchto vlastností a dostupných dôkazov sa uvádza, že Delta variant SARS-CoV-2 je o 40 – 60 % prenosnejší ako Alfa variant (Β.1.1.7, známy ako Britský, ktorý momentálne dominuje na Slovensku). Pomocou modelovania šírenia infekcie sa predpokladá, že začiatkom augusta bude v štátoch EÚ 70 % nových infekcií SARS-CoV-2 spôsobených Delta variantom a na konci augusta to bude až 90 %.

Aké je riziko infekcie

Podľa Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) je celkové riziko infekcie SARS-CoV-2 súvisiace s očakávaným nárastom variantu Delta nízke pre plne zaočkovaných ľudí a vysoké až veľmi vysoké pre čiastočne očkovaných alebo neočkovaných ľudí (https://www.ecdc.europa.eu/en/news-events/ecdc-statement-sars-cov-2-delta-variant-eueea). Predbežné údaje tiež ukazujú, že Delta variant môže v značnej miere infikovať aj jedincov, ktorí dostali iba jednu dávku aktuálne dostupných vakcín, preto ECDC odporúča zaočkovanie oboma dávkami dvojdávkových vakcín.

Aké sú príznaky infekcie

Prvotné príznaky infekcie variantom Delta sa mierne líšia od príznakov predchádzajúcich variantov. Ide najmä o bolesť hlavy a hrdla, teplotu a tekuté hlieny v nose (neprejavujú sa klasické symptómy známe z minulosti ako dýchavičnosť, kašeľ a strata chuti/čuchu). Preto môžu byť zamieňané s bežnou nádchou a môžu viesť k neopatrnému správaniu, ktoré šírenie Delta variantu SARS-CoV-2 uľahčuje. To, že prvé príznaky pripomínajú bežnú nádchu však neznamená, že Delta variant spôsobuje len banálne ochorenie. Smrtnosť variantu je v súčasnosti maskovaná nerovnomernou preočkovanosťou rôznych vekových skupín, ale prvé štúdie naznačujú, že riziko hospitalizácie je u Delta variantu dvakrát vyššie ako doteraz.

Aké sú rizikové skupiny

Z uvedeného je zrejmé, že v krátkej dobe aj u nás opäť dôjde k zvýšenému výskytu infekcií Delta variantom SARS-CoV-2. Očakáva sa, že najviac infikovanou skupinou budú deti, mladiství a osoby mladšie ako 50 rokov. Najviac ohrozenou skupinou budú ale aj naďalej najmä starší a chronicky chorí ľudia. V prípade nízkej zaočkovanosti populácie bude tento prudký nárast v počte infikovaných sprevádzaný aj nárastom v hospitalizáciách a úmrtiach, podobne ako sme to zažili v zimných mesiacoch roku 2020.

Ako sa brániť

Popri klasických opatreniach známych najmä pod skratkou ROR (ruky, odstup, rúško) je očkovanie najúčinnejším spôsobom, ako môže každý jednotlivec chrániť seba aj okolie voči ochoreniu COVID-19. Dnes je už reálnymi dátami zdokumentované, že aj na Slovensku podávané vakcíny významne znižujú riziko, že u plne očkovanej osoby bude mať prípadné ochorenie COVID-19 ťažký priebeh respektíve skončí hospitalizáciou (https://www.nejm.org/doi/full/10.1056/nejmoa2101765). Táto skutočnosť stále platí aj v prípade Delta variantu. Z hľadiska zabránenia hospitalizácie je po dvoch dávkach účinnosť vakcín proti tomuto variantu aj naďalej veľmi vysoká. (https://www.medrxiv.org/content/10.1101/2021.05.22.21257658v1.full.pdf).

https://www.ecdc.europa.eu/sites/default/files/documents/Implications-for-the-EU-EEA-on-the-spread-of-SARS-CoV-2-Delta-VOC-23-June-2021_2.pdf

 

Autori textu a ilustrácie: BMC SAV