Hostkou 59. epizódy vedeckého podcastu SAV bola profesorka Daniela Ježová z Ústavu experimentálnej endokrinológie BMC SAV, v. v. i., čerstvá laureátka Ceny verejnosti ESET Science Awards. Je svetovou expertkou v oblasti úlohy hormónov pri zvládaní záťaže a stresových situácií. Patrí medzi najcitovanejšie slovenské vedecké osobnosti a je nositeľkou mnohých vyznamenaní. Sama najviac skúma nepoznané. „Príliš veľa poznatkov ma brzdí,“ hovorí.
Ťažiskom výskumnej práce profesorky Daniely Ježovej je skúmanie úzkostných a stresových stavov. Jeho význam vynikol počas nedávnej covidovej pandémie, keď svet zaznamenal až 25-percentný náraz úzkostí a depresií. Vedkyňa sa zaoberá aj tým, ako tieto stavy vznikajú, ako súvisia so stresovými situáciami a akú úlohu pri tom zohrávajú hormóny.
Profesorka Ježová hneď na úvod vysvetlí, čo sa s nami deje, ak pocítime stres napríklad pred nejakým vystúpením – očervenieme v tvári, zvýši sa nám tep… „To sú príznaky akútnej úzkosti,“ vysvetlí a rozoberie tému ďalej. Priblíži, prečo niektorí takéto stavy zažívajú, iní nie. Ozrejmí biochemické reakcie v našom organizme a úlohu stresových hormónov – adrenalínu a kortizolu, a čo sa v tele udeje, ak si zvykneme na stresové situácie a zvýšený adrenalín.
V minulosti medzi vedcami prevládal názor, že ľudia náchylnejší na stresové situácie majú vyššiu mieru vyplavovania stresových hormónov. Výskum profesorky Ježovej, ktorá práve toto obdobie skúmanie považuje za svoje „veľmi pekné vedecké obdobie“, však dokázal presný opak. „Ľudia, ktorí majú vysokú úzkostlivosť ako povahovú črtu, reagujú v stresových situáciách menším vzostupom stresových hormónov,“ hovorí vedkyňa a podrobnejšie popíše, ako taký výskum prebieha a ako „sa stresuje“ výskumná vzorka. „Máme dve línie – jednou sú prirodzené stresory, ktoré nevyvolávame, t. j. rôzne povolania, a potom máme laboratórne modely stresových situácií, z ktorých najoptimálnejšie sa podobajúci životu je psychosociálny stres predstavujúci prejav na verejnosti pred neznámymi ľuďmi,“ objasňuje a dodáva, že v praxi sa ešte nestretla s človekom, ktorý by stresovú situáciu nemal – a dokonca ani medzi študentmi herectva. Pridáva ďalšie konkrétnosti, napríklad, ako sa meria dávka stresového hormónu pri rôznych povolaniach. Medzi prvými skúmanými povolaniami boli parašutisti.
Profesorka Ježová sa tiež dotkne ďalšieho výskumu, ktorému sa venuje a pri ktorom pozoruje prepojenie matky a novorodencov, neskôr niekoľkomesačné bábätká v stresových situáciách. Načrtne, aké metódy pri tom využívajú.
Vedkyňa bližšie vysvetlí aj rozdiel medzi úzkostnou a depresívnou poruchou a smutne skonštatuje, ako sú stále prítomné stigmy pri psychických chorobách a v prístupe k duševnému zdraviu. Načrtne možnosti prevencie pred týmito poruchami. Prizná, že aj na ňu občas doľahne skepsa či úzkosť. „Patrí to k životu a je zbytočné sa pred tým brániť, treba to prežiť, no nesmie to trvať dlho,“ konštatuje a ako vraví, sama sebe si dá rady, ako dáva iným. „Oslovím sama seba a poviem, počúvaj sa!“ odporúča a pridá aj radu, ako znížiť stres pri verejnom prejave.
Profesorka Daniela Ježová by nikdy nechcela robiť prácu, ktorá by ju nebavila. Považuje to za najdôležitejšie. „Robiť prácu, ktorú máme radi a v čom sa cítime dobre,“ dodáva s tým, že má to šťastie.
Vedecký podcast SAV s prof. Danielou Ježovou (linka)
Spracovala: Andrea Nozdrovická, SAV
Foto: Martin Bystriansky, SAV
Zdroj: webová stránka SAV