Odišiel RNDr. Jan Závada, DrSc.

V piatok 5. januára 2024 vo veku 90 rokov v Prahe zomrel významný vedecký pracovník RNDr. Jan Závada, DrSc. V období 1956 – 1992 pôsobil vo Virologickom ústave SAV a v rokoch 1990 – 1992 bol členom Predsedníctva SAV. Odišiel, ako tomu sám zvykol hovoriť, do „večného laboratória“.

RNDr. Jan Závada, DrSc.

RNDr. Jan Závada, DrSc. sa narodil v Prahe 10. decembra 1933. Po skončení štúdia na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity v Prahe v roku 1956 ho záujem o virológiu priviedol do Bratislavy, kde bol v roku 1953 založený Virologický ústav ČSAV ako jediné vedecké pracovisko zamerané na výskum vírusov a vírusmi prenášaných chorôb vo vtedajšom Československu. Tu sa v tvorivom prostredí ďalších osobností našej virológie začal venovať genetike vírusov. V Bratislave si neskôr založil aj rodinu a so svojou manželkou Zuzanou vytvorili celoživotný vedecký tandem. Na Slovensku pôsobil až do rozdelenia Československa, ktoré bolo dôvodom jeho odchodu do Prahy, kde od roku 1993 pokračoval vo vedeckej práci najprv v Ústave molekulárnej genetiky a neskôr v Ústave organickej chémie a biochémie Akadémie vied Českej republiky.

Uznanie si získal najmä vďaka svojmu inovatívnemu mysleniu, kreativite, a odvahe vstúpiť na neprebádané vedecké územia. Tieto jeho atribúty spolu s rozsiahlymi vedomosťami, zmyslom pre humor a obrovským rozhľadom aj vo sférach mimo vedy mu umožnili vidieť a zúročiť aj to, čo sa iným zdalo nepravdepodobné, či nemožné.

RNDr. Jan Závada, DrSc dosiahol svetové renomé v oblasti fenotypového miešania vírusov, pri ktorom si vírusové častice dvoch nepríbuzných vírusov dokážu počas súbežnej infekcie vymeniť obal a tak rozšíriť svoj hostiteľský okruh. Dnes sa tento fenomén tzv. vírusových pseudotypov úspešne využíva v diagnostike vírusových nákaz. Dr. Závada pritom odhalil viaceré zákonitosti tohto procesu, čím si získal rešpekt, spoluprácu a priateľstvo najvýznamnejších svetových virológov tej doby.

Fenomén fenotypového miešania vírusov ho priviedol aj k objavu nádorového proteínu CA IX (karbonická anhydráza 9), ktorý sa v súčasnosti používa ako diagnostický biomarker širokého spektra nádorov a je tiež sľubným cieľom protinádorovej terapie.

Osud mi doprial spoznať RNDr. Jana Závadu, DrSc. počas mojich študentských rokov, keď som dostala príležitosť pracovať pod jeho vedením ako vedecká pomocná sila, potom diplomantka a neskôr ako jeho ašpirantka (čo bola dobová paralela dnešnej doktorandky). Od prvého momentu formoval moje vedecké vnímanie a myslenie, prístup k experimentálnej práci, záujem o nepoznané. Rozprával mi inšpiratívne príbehy rôznych vedcov a objavov, mnohé na základe vlastných zážitkov. Vštepil mi odvahu snívať a klásť si smelé ciele a pritom si zachovať schopnosť nepoddať sa, ak sa sen nenaplní. Spolu s mojím manželom Jaromírom som bola aktívnou súčasťou úžasných momentov pri objavovaní a charakterizácii nádorového proteínu CA IX, ktorý sa stal našou celoživotnou vedeckou témou a priviedol nás nielen k objasneniu niektorých mechanizmov adaptácie nádorových buniek na stresy v nádorovom mikroprostredí ale aj k jeho možnému využitiu v klinickej onkológii.

Za všetko, čo ma tento výnimočný vedec a tútor naučil, mu budem vždy vďačná.

Verím, že spôsob, akým sa RNDr. Jan Závada, DrSc. zapísal do histórie Virologického ústavu, celej SAV a vedeckého poznania, ho urobil nesmrteľným a jeho odkaz budú rozvíjať aj ďalšie generácie vedkýň a vedcov.

Česť jeho pamiatke.

Spracovala: RNDr. Silvia Pastoreková, DrSc., Biomedicínske centrum SAV, v. v. i.

Úvodná fotografia: Photo by David Monje on Unsplash

Zdroj foto: Archív BMC SAV, v. v. i.