Zomrel akademik MUDr. Ladislav Macho, DrSc.

MUDr. Ladislav Macho, DrSc.

V rokoch 1987 až 1992 bol akademik L. Macho členom Predsedníctva SAV, 1987 až 1992 členom Prezídia Československej akadémie vied (ČSAV) a 1990 až 1992 podpredsedom Prezídia ČSAV. V rokoch 1990 až 1992 bol predsedom Slovenskej akadémie vied, 1969 až 1987 členom Vedeckého kolégia lekárskych vied SAV, 1976 až 1987 členom rovnakého kolégia ČSAV a 1983 až 1990 podpredsedom Československej komisie pre spoluprácu vo výskume a mierovom využívaní kozmického priestoru – programu Interkozmos. V rokoch 1991 až 1992 bol členom Rady vlády SR pre vedu a výskum a 1990 až 1992 členom Vedeckej rady Univerzity Komenského. V rokoch 1983 až 1985 bol poradcom Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre Medzinárodný program o chemickej bezpečnosti so zreteľom na zdravotné riziká u detí, 1998 až 2003 členom Komisie VEGA a v roku 2007 členom Akreditačnej komisie druhého oddelenia vied SAV.

Vedeckú hodnosť kandidáta vied CSc. získal Ladislav Macho v roku 1962 a doktora vied DrSc. v roku 1976. O rok neskôr ho zvolili za korešpondujúceho člena SAV a v roku 1981 sa stal korešpondujúcim členom ČSAV. V roku 1987 bol zvolený za akademika SAV a nasledujúci rok za akademika ČSAV. Vysokým medzinárodným uznaním bola jeho funkcia akademika Medzinárodnej astronautickej akadémie (IAA) v Paríži roku 1986. V rokoch 1989 až 1997 vykonával funkciu člena Predsedníctva IAA, v roku 1992 bol zvolený za člena medzinárodnej spoločnosti Academia Europea Scientiarum et Artium a v roku 2003 za člena Učenej spoločnosti Slovenska.

Vo svojej vedeckej práci sa akademik L. Macho zameral na výskum funkcie endokrinného systému počas ontogenézy (vývinového procesu organizmu). Medzi jeho najdôležitejšie výsledky patrí dôkaz o existencii kritických periód vo vývoji funkcie endokrinných žliaz počas tohto procesu u cicavcov, ako aj experimentálne dôkazy o následkoch nepriaznivých zásahov v ranej ontogenéze na funkciu endokrinných žliaz a účinky hormónov na metabolizmus látok v dospelom veku. Spolu so spolupracovníkmi získal pôvodné poznatky o prítomnosti hormónov v materskom mlieku cicavcov a ich význame pre vývoj funkcie endokrinných žliaz mláďat. Originálne výsledky viedli k objasneniu zmien hormonálnej regulácie a receptorov hormónov po vystavení organizmu podvýžive, prekrmovaniu a stresovej záťaži. Za tieto výsledky bola L. Machovi udelená Cena SAV, Štátna cena a viaceré ceny odborných spoločností Slovenskej lekárskej spoločnosti.

Od roku 1975 bol L. Macho zapojený do sledovania účinkov podmienok kozmických letov, predovšetkým stavu mikrogravitácie na endokrinné a metabolické funkcie u ľudí a zvierat. V rámci rozsiahlej medzinárodnej spolupráce vedcov z Ruska, Francúzska, USA, Maďarska, Poľska a ďalších krajín sa zúčastnil na výskume pôsobenia kozmických letov na malé experimentálne zvieratá na siedmich „biosputnikoch“. Je zakladajúcim členom Medzinárodnej spoločnosti pre gravitačnú fyziológiu a patrí medzi zakladateľov časopisu International Journal of Gravitational Physiology. Význam pôvodných prác akademika Macha pre rozvoj experimentálnej endokrinológie a kozmickej biológie a medicíny dokazuje skutočnosť, že sa iniciovalo viacero medzinárodných spoluprác a pozvaní k jeho prednáškam na sympóziách a pracovných pobytoch. Medzinárodným uznaním je aj udelenie ceny Medzinárodnej astronautickej akadémie (Paríž, 1993) za pôvodný prínos k poznaniu reakcie organizmu zvierat a ľudí na podmienky kozmických letov.

Akademik L. Macho bol zakladajúcim členom Európskej spoločnosti pre porovnávaciu endokrinológiu, čestným členom Slovenskej lekárskej spoločnosti a Českej a Slovenskej endokrinologickej spoločnosti, členom Učenej spoločnosti Slovenska a zakladajúcim členom Medzinárodnej spoločnosti pre vývojové neurovedy.

Jeho vedecké výsledky a vedecko-organizačná práca boli ocenené mnohými vyznamenaniami: Cena Medzinárodnej astronautickej akadémie za vedecké prínosy v oblasti kozmickej biológie (1993), Medaila J. A. Gagarina, vyznamenanie Medzinárodnej federácie kozmonautov (1980) za originálne poznatky o reakcii ľudského organizmu na podmienky kozmických letov, Cena SAV za výskum endokrinných funkcií vo vývoji (1974), Cena SAV za popularizáciu vedy (1999), Štátna cena za vedecký prínos vo vývojovej endokrinológii (1978), Zlatá plaketa ČSAV Za zásluhy o vedu ľudstva (1990), Zlatá medaila SAV (1990), Medaila SAV za podporu vedy (2010), Zlatá medaila Slovenskej lekárskej spoločnosti (1990), Medaila J. A. Komenského (1992) a štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy (2012).

Česť jeho pamiatke!

Text: RKM SAV

Foto: M. Bystriansky a ilustračné