Napätie v bunkách je znakom života

Hosťom novembrového stretnutia s vedou v Lučenci bol riaditeľ Neurobiologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV, v. v. i., Dr. Ján Gálik. V zaujímavej prednáške z cyklu Vivat Scientia! Nech žije veda! publiku odhalil fascinujúcu úlohu elektriny v ľudskom tele. Hosť predstavil elektrinu ako integrálnu súčasť života, a to nielen u ľudí, ale aj u rastlín a zvierat. Svoju prednášku zameral na to, ako bunky elektrinu využívajú, ako je dôležitá pre ľudské telo a ako ju vieme využiť pri liečbe poškodenia nervového systému.

Ján Gálik sa v úvode zamyslel nad tým, ako vnímame elektrinu. Väčšina ľudí ju spája s negatívnymi pocitmi, s rizikom úrazu či smrti. On však poukázal na jej nenahraditeľnú úlohu v živých organizmoch: „Elektrina, alebo napätie na bunkách, je vlastne znakom života. Strata elektrickej aktivity mozgu je aj úradnou definíciou smrti,“ zdôraznil neurovedec a dodal, že elektrina nie je len vonkajší prvok, ale integrálna súčasť všetkých biologických procesov.

Prednáška podrobne vysvetlila, ako bunky využívajú elektrinu na komunikáciu. Ján Gálik poukázal na komplexné procesy v neurónoch, ktoré prenášajú informácie prostredníctvom akčných potenciálov: „Každý náš sval je nejakým spôsobom ovládaný nervovou sústavou. Je to taká istá komunikácia, ako medzi nervovými bunkami,“ spresnil J. Gálik a zdôraznil jedinečnú schopnosť motoneurónov, ktoré jeho osobne fascinujú najviac: „Motoneurón je bunka, ktorá sídli v motorickej kôre a môže mať veľkosť do 100 mikrometrov. Jej výbežok, axón, vedie až do driekovej miechy, teda dosahuje dĺžku aj jedného metra. A takáto bunka dokáže zásobovať všetkými potrebnými živinami celú dráhu axónu a dokáže udržať funkciu celého neurónu.“ Tieto fascinujúce fakty ilustrovali komplexnosť a dokonalosť biologických procesov.

Významná časť prednášky J. Gálika sa venovala využitiu poznatkov o bioelektrických signáloch v medicíne. Doktor Gálik opísal metódy EKG a EEG, ktoré umožňujú sledovať elektrickú aktivitu srdca a mozgu. Podrobne vysvetlil princíp ich fungovania a ich význam pri diagnostike. Zaujímavou časťou bola diskusia o nových metódach liečby poškodenia nervového systému. J. Gálik spomenul svoje skúsenosti a možnosti využitia elektrických polí v takýchto terapeutických prístupoch, napríklad pri snahe regenerovať poškodené tkanivo miechy.

Záver prednášky sa venoval téme kyborgov a rozhraniu mozog-počítač. Ján Gálik predstavil príklady, ako implantované elektródy umožňujú kontrolu robotických končatín alebo obnovenie zraku u osôb s poškodením nervového systému. Zaujímavé boli aj video ukážky pacientov, ktorí vďaka technológiám BCI opäť mohli chodiť, ovládať protézy alebo vnímať svetlo. Táto časť prednášky demonštrovala prelomové pokroky v oblasti biomedicínskych technológií a ich potenciál pre zlepšenie kvality života ľudí s postihnutím. V rámci diskusie nechýbala ani praktická ukážka merania EKG či EEG signálov.

Záznam z prednášky si môžete pozrieť kliknutím na prehrávač vložený na konci textu.

FOTOGALÉRIA

Text a foto: Katarína Gáliková