Vplyvy tukového tkaniva pri nádore prsníka

Skúmanie problematiky prsníkových nádorov je oblasťou záujmu doktorandky Janky Plavej, ktorá získala ocenenie „Študentská osobnosť Slovenska akad. r. 2018/2019“ v kategórií Lekárske vedy, farmácia. V tíme Mgr. Svetlany Miklíkovej, PhD. sa Janka spolu so svojimi kolegyňami venuje nádorovému mikroprostrediu a jeho vplyvu na progresiu ochorenia, metastázovanie a chemorezistenciu, čiže odolnosť nádorových buniek voči chemoterapeutickej liečbe.

Prečo práve problematika prsníkových nádorov? „Výskyt tohto ochorenia je veľmi častý. U žien je karcinóm prsníka celosvetovo najčastejšie diagnostikované nádorové ochorenie, a vyskytuje sa aj u mužského pohlavia, aj keď tu je jeho výskyt oveľa zriedkavejší“, hovorí Janka Plavá, doktorandka Oddelenia molekulárnej onkológie na Ústave experimentálnej onkológie Biomedicínskeho centra SAV.

Nádor ako taký netvoria iba samotné nádorové bunky, ale ide o komplexné tkanivo, ktoré obsahuje aj nemalígnu zložku, čiže nádorové mikroprostredie. Obe zložky nádoru, malígne nádorové bunky a aj nemalígne bunky mikroprostredia, spoločne určujú nádorovú biológiu a odpoveď na cytotoxickú liečbu, preto je výskum oboch rovnako dôležitý. Samotné nádorové mikroprostredie sa skladá z rôznych buniek, ktoré nádor obklopujú. Patria sem nádorové cievy, endoteliálne bunky, bunky imunitného systému a strómy, nádorovo-asociované fibroblasty a mnohé ďalšie. V prípade prsníkových nádorov tvorí mikroprostredie tukové tkanivo. Vzhľadom na častý výskyt tohto ochorenia spolupracuje tím aj s profesorom Megom z Národného onkologického ústavu (NOÚ). Na základe tejto spolupráce získavajú tukové tkanivo priamo od pacientov a pracujú tak priamo s pacientskymi vzorkami, čo umožňuje oveľa lepšie možnosti štúdia tohto ochorenia.

Ako to celé funguje?

Z fluorescenčného mikroskopu – bunky s modrým jadrom sú MSC a bunky s červeným jadrom sú prsníkové nádorové bunky. Fotka demonštruje vzájomnú komunikáciu buniek.

Rezistencia nádorových buniek voči chemoterapeutickej liečbe v dnešnej dobe predstavuje jeden z hlavných problémov liečby onkologických pacientov. Zistilo sa, že mezenchýmové stromálne bunky (MSC – z ang. Mesenchymal Stromal Cells) nachádzajúce sa v tukovom tkanive prsníka, môžu rezistenciu sprostredkovať. Aj preto na štúdium týchto buniek upriamil tím, v ktorom pôsobí aj ocenená Janka Plavá, svoju pozornosť.

„Za normálnych podmienok, u zdravého človeka, majú tieto bunky schopnosť migrovať z okolitého tkaniva do miesta poškodenia tkaniva, kde sa podieľajú na jeho oprave. Pri nádorovom ochorení však intenzívne putujú aj na miesta, kde vzniká nádor a stávajú sa jeho dôležitou zložkou. Táto migrácia MSC je vyvolaná signálmi vysielanými nádorovými bunkami. Komunikácia medzi nádorovými bunkami a bunkami mikroprostredia preto zohráva kľúčovú úlohu pri raste nádoru, metastázovaní či odpovedi na liečbu. Je pomerne zložitá a zatiaľ len čiastočne objasnená, no porozumenie týchto procesov nám môže pomôcť presnejšie pochopiť fyziológiu nádorov a procesy spojené so vznikom rezistencie voči liečbe. V konečnom dôsledku by to mohlo priniesť nové prístupy k liečbe nádorových ochorení“, objasňuje Janka Plavá výskum, na ktorom sa podieľa.

Doterajšie výsledky výskumu priniesli zaujímavé zistenia

Porovnanie MSC buniek izolovaných a odobraných z tukového tkaniva z mikroprostredia nádoru a z tuku zdravých jednotlivcov objasnilo, že MSC z okolia nádoru (a to nielen z bezprostrednej blízkosti nádoru, ale aj niekoľko centimetrov od primárneho ložiska) majú trvalo zmenené viaceré vlastnosti. Vyplynulo z toho, že je potrebné identifikovať molekuly a mechanizmy zodpovedné za vznik rezistencie nádorov voči chemoterapii. Podarilo sa nájsť viaceré rozdiely medzi MSC, ktoré neboli nikdy vystavené chemoterapii (čiže nemôžu byť pôvodcom vzniku rezistencie) a tými, ktoré sa s ňou už stretli. V súčasnosti výskum podrobnejšie skúma tieto rozdiely a úlohy jednotlivých identifikovaných molekúl na procese vzniku rezistencie. Ak by sa podarilo presne popísať molekulárne dráhy, ktoré sa podieľajú na týchto procesoch, mohli by sa v budúcnosti tieto poznatky využiť pri navrhovaní cielenej liečby. Takáto terapia by bola zameraná na znefunkčnenie molekulárnych dráh zodpovedných za rezistenciu a pomohla by odstrániť, alebo aspoň výrazne spomaliť nástup rezistencie na chemoterapiu u pacientok s karcinómom prsníka.

„Problematika, ktorej sa s kolegyňami venujeme, je veľmi rozsiahla a vyžaduje si ešte veľa práce. Verím však, že tento projekt môže poskytnúť odpovede na mnohé vedecké otázky a predstavovať tým potenciálne aj prínos pre onkologických pacientov,“ uzatvára Janka Plavá.

Tím zaoberajúci sa rakovinou prsníka. Na fotke: Janka Plavá, dr. Miklíková, dr. Cihová, dr. Buríková

Informácie a foto poskytla: Janka Plavá