Juraj Koči získal grant EÚ. Skúmať bude interakcie medzi vírusom kliešťovej encefalitídy a kliešťami

Kliešťami prenášané patogény spôsobujúce závažné ochorenia ľudí aj zvierat sú protozoárneho, bakteriálneho a vírusového pôvodu. Medzi najčastejšie ochorenia vyskytujúce sa v Európe, vrátane Slovenska, patria najmä lymská borelióza a kliešťová encefalitída. V súčasnosti je väčšina objasnených molekulárnych interakcií medzi kliešťami a nimi prenášanými patogénmi, ktoré sú bakteriálneho pôvodu. Avšak interakcie medzi kliešťami a patogénmi vírusového pôvodu, aj vzhľadom na náročnosť a bezpečnosť pri manipulácii s nimi, ostávajú ešte v mnohom veľkou záhadou.

„Výskum vírusových patogénov v kliešťovi je náročný z viacerých dôvodov,“ hovorí RNDr. Juraj Koči, PhD., vedecký pracovník pôsobiaci na Oddelení ekológie vírusov Virologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV a Ústave zoológie SAV, ktorý sa dlhodobo venuje patogénom prenášaným kliešťami, ako aj fyziológii kliešťov. Poznanie fyziológie kliešťov je predpokladom pre skúmanie vzájomných interakcií patogénov a kliešťov, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú cirkuláciu pôvodcov ochorení v prírode. Skúmanie týchto procesov v laboratórnych podmienkach si vyžaduje vysokú zručnosť pri mikromanipulácii s experimentálnym modelom ako je kliešť. Práca s patogénom vírusového pôvodu je však ešte o niečo náročnejšia. Vírus kliešťovej encefalitídy sa v Európe považuje za patogén, s ktorým sa musí pracovať v špecifických podmienkach. „Priestorové vybavenie a bezpečnosť pri práci sú pri tomto výskume veľmi dôležité. Jednak ide o precíznu prácu, a jednak je potrebné adekvátne vybavenie a podmienky v špecializovanom laboratóriu,“ objasňuje na margo náročnosti výskumu Dr. Koči.

Celoživotný záujem o kliešťami prenášané patogény a neurofyziológiu kliešťov, laboratórne vybavenie v Biomedicínskom centre SAV, ako aj dôležitosť tejto témy pre spoločnosť, podnietili Dr. Kočiho o zažiadanie si európskeho grantu Marie Skłodowska-Curie Individual Fellowship (MSCIF) z Horizontu 2020. Získanie spomínaného grantu predstavuje veľkú výzvu, keďže úspešnosť jeho získania dosahuje maximálne 15 % podaných žiadostí. Dr. Koči bol pri jeho získaní napokon úspešný a od 1. septembra 2021 napĺňa stanovené ciele projektu. Ambíciou projektu pod názvom „Tick-Virus Interactions Shape persistence and Transmission OF Flavivirus pathogen in tick vector“ je posun vo výskume interakcií vírusových patogénov a kliešťov. Počas dvoch rokov trvania projektu sa v rámci cieľov projektu bude Dr. Koči venovať vytvoreniu fluorescenčného vírusového modelu s vybranými mutáciami v štruktúrnych génoch, hlbšiemu poznaniu neuroendokrinného systému kliešťa zodpovedného za prenos infekcie, ako aj ďalšiemu vzdelávaniu a prenosu skúsenosti založenom na doterajších i získaných vedeckých poznatkoch. „Som hrdý, že sa Juraj po mnohých rokoch v USA vrátil práve na naše pracovisko a môžeme tak vytvárať synergiu z našej virologickej expertízy a jeho skúseností z oblasti fyziológie kliešťov. Získanie MSCIF grantu ho stálo veľa úsilia a jasne tým ukázal, že si chce udržať vysoký štandard svojho výskumu, na aký bol zvyknutý v zahraničí,“ hovorí Dr. Boris Klempa, vedúci Oddelenia ekológie vírusov Virologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV.

Partnermi v projekte sú Ústav zoológie SAV a Aix Marseille Universite vo Francúzsku.

Akronym projektu: TVISTOFF

RNDr. Juraj Koči, PhD.: krátky profesijný životopis

2018 – súčasnosť: Virologický ústav Biomedicínskeho centra SAV, Ústav zoológie SAV

2015 – 2018: Oddelenie veterinárnej medicíny, University of Maryland, College Park, MD, USA

2013 – 2014: Oddelenie anatómie a fyziológie, Kansas State University, Manhattan, KS, USA

2009 – 2013: Oddelenie Entomológie, Kansas State University, Manhattan, KS, USA

2003 – 2009: Virologický ústav Slovenskej akadémie vied

Text a foto: BMC SAV