Ochorenia prenášané zo zvierat na ľudí, známe ako zoonózy, predstavujú infekcie, s ktorými sa dnes bežne stretávame. K ich zvýšenému výskytu prispieva aj strata biodiverzity v dôsledku zásahov človeka do ekosystémov. Aký veľký je však vplyv zmien vo využívaní pôdy a úbytku biodiverzity na prenos patogénov medzi zvieratami a ľuďmi? Otázkou sa zaoberá medzinárodné výskumné konzorcium v rámci EÚ projektu pod názvom „Vznik zoonóz naprieč degradovanými a obnovenými lesnými ekosystémami (ZOE)“ na čele s Charité – Universitätsmedizin Berlin. Prostredníctvom projektu vedci dúfajú, že ich zistenia prispejú k včasnej identifikácii zvýšeného rizika vznikajúcich zoonóz. Slovenskú republiku v projekte reprezentuje Biomedicínske centrum SAV, v. v. i.
Zoonotické infekčné choroby sa objavujú tam, kde sa biotopy ľudí a zvierat prekrývajú. Deje sa tak napríklad v prostredí ako je industriálne poľnohospodárstvo či komerčný obchod s divými zvieratami, alebo keď ľudia konzumujú divé zvieratá. K rovnakému procesu dochádza i v oblastiach, kde ľudia zasahujú do prírodných ekosystémov, a to z dvoch hlavných dôvodov. Po prvé, ľudia sa tak dostanú do kontaktu s voľne žijúcimi zvieratami. A po druhé, ľudské zásahy narúšajú zdravie ekosystému.
Výskumníci v rámci konzorcia ZOE plánujú v nasledujúcich štyroch rokoch skúmať presné súvislosti medzi zmenami využívania pôdy, stratou biodiverzity a rizikom vzniku zoonóz. Interdisciplinárne konzorcium, ktoré zahŕňa sedem krajín Európy a štyri krajiny z Ameriky, je zložené z odborníkov z oblasti virológie, geografie, epidemiológie, geobotaniky, ekológie, imunológie, sociológie, psychológie, antropológie, aj popularizácie vedeckých poznatkov. Vedci plánujú podrobne posúdiť biodiverzitu v zalesnených oblastiach, ktoré boli vystavené rôznym druhom ľudských zásahov. Za týmto účelom bude tím skúmať pôvodné lesy, ako aj degradované a znovu zalesnené oblasti v Guatemale, Kostarike, Slovinsku a na Slovensku.
Na identifikáciu využívania pôdy a rôznych druhov žijúcich v týchto oblastiach plánujú výskumníci použiť satelitné zobrazovanie aj terénne štúdie na mieste, aby získali informácie o charakteristikách krajiny a flóre a faune, ktorá sa tam nachádza. Majú tiež v úmysle určiť, koľko potenciálne nebezpečných mikroorganizmov cirkuluje v ekosystéme pomocou pokročilých sekvenčných metód na testovanie hlodavcov, kliešťov a komárov – všetkých dôležitých vektorov zoonotických chorôb – na rôzne baktérie a vírusy.
Úloha Biomedicínskeho centra SAV, v. v. i., je v rámci projektu veľmi významná, pretože Slovensko je len jednou zo štyroch krajín, kde bude priamo realizovaný aj terénny výskum. „Veľmi sa teším, že sme sa ocitli v tomto prestížnom projekte, pretože sa budeme v rámci neho môcť venovať súčasne všetkým trom naším silným stránkam, teda hlodavcami, komármi, aj kliešťami prenášaným vírusom,“ ozrejmil RNDr. Boris Klempa, DrSc., zodpovedný riešiteľ za centrum.
terénny zber kliešťov vedeckých pracovníčok BMC SAV, v. v. i.
Ďalšie informácie nájdete v tlačovej správe Charité – Universitätsmedizin Berlin k projektu ZOE
Partneri projektu:
Charité – Universitätsmedizin Berlin, Germany
Leibniz University Hannover, Germany
Biomedical Research Center of the Slovak Academy of Sciences, Slovakia
Fraunhofer Institute for Cell Therapy and Immunology, Germany
Universidad del Valle de Guatemala, Guatemala
University of Vienna, Austria
University of Ljubljana, Slovenia
University of Potsdam, Germany
Pikado B.V., Netherlands
University of Costa Rica, Costa Rica
University of A Coruña, Spain
Aix-Marseille University, France
Protisvalor, France
National Autonomous University of Mexico, Mexico
Centro de Investigación y de Estudios Avanzados, Mexico
Wildlife Conservation Society, USA
Kontakt pre médiá:
RNDr. Boris Klempa, DrSc.
e-mail: boris.klempa@savba.sk, tel. č.: 02 / 59 302 465
Zdroj: Tlačová správa BMC SAV, v. v. i.
Úvodná foto: BMC SAV, v. v. i.
Logo: © Leibniz Universität Hannover
Foto v texte: MUDr. Jana Kerlik, PhD., Regionálny úrad verejného zdravotníctva, BB