Košická vedecká kaviereň: Bude oganesón posledný?

Košická Tabačka opäť praskala vo švíkoch. Vedecká kaviareň v metropole východného Slovenska aj tentokrát prilákala návštevníkov všetkých vekových kategórií, ktorí sú nadšenými poslucháčmi témy jadrová fyzika. Svedčí o tom množstvo otázok z publika, na ktoré hosť promptne a presne v závere prednášky odpovedal. Už po šiesty raz poctil svojou prítomnosťou košickú vedeckú kaviareň Martin Venhart, jadrový fyzik z Fyzikálneho ústavu Slovenskej akadémie vied, v. v. i., ktorý je zároveň aj podpredsedom SAV. Snem SAV nedávno zvolil Martina Venharta za kandidáta na predsedu SAV, pričom svoj mandát začne vykonávať od júna 2025.

Bude oganesón posledný? To je názov vedeckej prednášky, počas ktorej sa jadrový fyzik zamýšľa nad prvkami periodickej tabuľky veľmi originálnym spôsobom, ktorý odzrkadľuje jeho blízky kontakt s vedným odborom, ktorému sa venuje.

„Táto prednáška je iná ako všetky ostatné, ktoré som už mohol v Košiciach odprezentovať, pretože budem do nej vnášať svoje osobné pohľady a budem hovoriť o ľuďoch, ktorých som poznal alebo poznám. Zaznejú aj zaujímavosti, ktoré nie sú verejne známe. Buď som ich zažil, alebo sú to príbehy, ktoré mi iní rozprávali,“ povedal v úvode prednášky Martin Venhart.

K jadrovej fyzike ho pred niekoľkými rokmi priviedla kniha P. R. Taubeho a J. I. Rudenka Od vodíka po lawrencium… Autori sa v knihe venovali každému vtedy známemu chemickému prvku.

„Čo mňa v tej knihe najviac zaujímalo, sú tie chemické prvky, ktoré boli od uránu vyššie až po lawrencium, čo je 103. chemický prvok a v tom čase bol posledným známym. Autori si kladú otázku, či bude tento prvok naozaj posledným a zároveň podsúvajú odpoveď, že áno. Ale nemali pravdu, lebo dnes je posledný prvok oganesón a má protónové číslo 118,“ uviedol Martin Venhart.

Na objavy nových prvkov mali vplyv aj slovenskí vedci pod vedením profesora Štefana Šára, ktorý bol školiteľom Martina Venharta. Poslucháči vedeckej kaviarne sa dozvedeli aj zaujímavosti, ktoré na žiadnych miestach v literatúre nie sú spomenuté.

„Veľmi zaujímavou je misia Johna Rasmussena. John je možno posledný z druhej generácie jadrových fyzikov a ešte stále žije. Navštívil laboratórium v Upsale vo Švédsku, v ktorom bol prvý cyklotrón, kde mali k dispozícií zväzok dusíka – 14. Miestnych fyzikov presvedčil o tom, že by mohli skúsiť vyprodukovať chemický prvok einsteinium tak, že urán sa bude odstreľovať týmto zväzkom. On už poznal výsledok, no nemohol im ho prezradiť, pretože dáta z amerického experimentu pochádzali z výbuchu prvej vodíkovej bomby a boli utajené. Vedeckému tímu sa zhodou týchto okolností nakoniec nepodarilo získať slávu objavu nového chemického prvku,“ prezradil Martin Venhart.

John Rasmussen spolupracoval aj s kolegami z Fyzikálneho ústavu SAV, najmä s tými, ktorí sa zaoberali mechanizmami štiepenia a niekoľkokrát navštívil ústav.

Na položenú otázku v úvode prednášky, či bude oganesón posledný, jadrový fyzik odpovedá, že pravdepodobne nie, pretože sú ešte stále v hre ďalšie možné jadrové reakcie.

„Túto prednášku venujem dvom veľmi vzácnym ľuďom v mojom živote, z ktorých ani jeden už nežije, a to je profesor Štefan Šáro, môj školiteľ a profesor Sigurd Hofmann z Darmstadtu. Od obidvoch som sa strašne veľa naučil a bez ich práce a toho, čo mi boli ochotní venovať, by som tu dnes za týchto okolností nestál,“ uzavrel prednášku Martin Venhart.

Záznam z tejto prednášky a odpovede na mnohé zaujímavé otázky nájdete na youtubovom kanáli SAV.

Spracovala: Monika Tináková

Foto a video: Martin Bystriansky