V tímoch sa otvárajú nové svety

Pre prírodné vedy sa rozhodla, keď ju na strednej škole zaujala genetika. Na otázku, či jej toto zaujatie ostalo, hovorí táto experimentálna onkologička, že táto oblasť sprevádza jej výskum neustále. RNDr. Alena Gábelová, CSc., z Ústavu experimentálnej onkológie Biomedicínskeho centra SAV si začiatkom leta prevzala Cenu SAV za výsledky medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce v oblasti nanomedicíny.

Francúzske nasmerovanie

Jej diplomová (už na Ústave experimentálnej onkológie SAV) i dizertačná práca bola zameraná na výskum vplyvu chemických látok na genetický materiál bunky – DNA. „Sledovali sme poškodenie DNA rôznymi biochemickými a biologickými metódami. Diplomovka mi umožnila vstup do vedeckého kolektívu, ktorý sa začínal venovať cytotoxickým a genotoxickým účinkom chemických látok,“ hovorí táto vedkyňa. Spomína, že išlo nielen o relatívne novú tému, ale aj oddelenie. „Ako experimentálny model sa začali používať cicavčie bunky kultivované v podmienkach in vitro a zavádzali sa aj nové techniky. To všetko ma zaujalo.“ Takže z diplomovky v tomto ústave bol po skončení školy študijný pobyt, o čosi neskôr ašpirantúra a napokon aj začlenenie do tímu, ktorému postupne pribúdali projekty zamerané na výskum ďalších syntetických a prírodných látok. Oddelenie získavalo nové projekty vrátane medzinárodných.

K voľbe vedeckého smerovania pomohol A. Gábelovej, podľa jej slov, deväťmesačný študijný pobyt v parížskom Institute Curie. Pracovala v tíme profesora Francoisa Perina, ktorý sa venoval chemickej karcinogenéze (teda procesu vzniku a vývinu zhubného nádoru). „V centre ich vedeckého výskumu bol vzťah chemickej štruktúry a biologickej aktivity chemických karcinogénov. Ako modelovú zlúčeninu používali dibenzokarbazol, heterocyklický aromatický uhľovodík, a jeho syntetické deriváty. Tie, na rozdiel od parentálnej molekuly, vyvolávali nádory napríklad iba na koži alebo v pečeni myší alebo nemali žiadnu karcinogénnu aktivitu.“

Dodáva, že po návrate pokračovala vo výskume biologickej špecificity chemických karcinogénov. „V experimentálnej práci som používala špeciálne modifikované bunkové línie, ktoré syntetizovali iba jeden z enzýmov podieľajúcich sa na metabolizme týchto chemických zlúčenín,“ vysvetľuje. „Venovala som sa výskumu toho, ktoré enzýmy zohrávajú úlohu v metabolizme ktorých derivátov, čím určujú ich karcinogénu aktivitu.“

Lákavé nanomateriály

Táto, ale aj iné problematiky, ktorým sa venovali jej kolegovia, znamenali tiež nové projekty a s nimi aj nové kontakty v zahraničí. Ako hovorí táto vedkyňa, zhruba pred pätnástimi rokmi ju diskusia s poľským kolegom priviedla k téme nanomateriálov. „Táto problematika ma zaujala, tak som postupne ukončila výskum v oblasti chemickej karcinogenézy a takmer úplne sa sústredila na nanomateriály, ich biologické účinky so špeciálnym zameraním na ich využitie v medicíne,“ pripomína A. Gábelová.

Problematike biologickej bezpečnosti nanomateriálov sa venoval aj nedávno skončený projekt H2020 HISENTS (Vysokointegrovaná platforma na testovanie nanotoxicity), v ktorom bolo Biomedicínske centrum SAV partnerom a A. Gábelová zodpovednou riešiteľkou. V súčasnosti je zapojená do riešenia ďalších medzinárodných projektov (ERA-Net projekty: Tentacles – Tepelne senzitívne nanogély pre cielený transport miRNA [malé nekódujúce molekuly RNA – poznámka redakcie] na liečbu rán a regeneráciu tkanív a Next – Zavedenie algoritmu na včasnú diagnostiku a sledovanie pacientov s pankreatickými neuroendokrinnými nádormi; bilaterálne projekty: Tactical – Cielená kombinovaná terapia nádoru hrubého čreva pomocou rozvetvených nanonosičov nesúcich terapeutický gén a liečivá a Epigenetická toxicita nanomateriálov; a Horizont 2020-Twinning projekt Vision – Stratégia, ako posilniť excelentnosť a inovačnú kapacitu na včasnú diagnostiku rakoviny gastrointestinálneho traktu).

Zdôrazňuje, že posledný, Vision nie je výskumný, ale koordinačný projekt. „Spája včasnú diagnostiku zhubných nádorov tráviaceho traktu s využitím poznatkov v oblasti nanobiotechnológie. Jednou z priorít projektu je umožniť mladým talentovaným vedcom pracovať v partnerských pracoviskách v zahraničí, kde si môžu osvojiť špičkové technológie a najnovšie metodické prístupy a postupy. Cieľom je, aby priniesli získané poznatky a skúsenosti na materskú inštitúciu a využili ich vo svojej ďalšej vedeckej kariére,“ zdôrazňuje vedkyňa, ktorá je zodpovednou riešiteľkou tohto projektu. Je zameraný na vedeckú excelentnosť, nové možnosti onkologického výskumu, rozvoj začínajúcich vedcov a lekárov, podporu edukačných aktivít, ale tiež napríklad na zlepšenie povedomia verejnosti o potrebe onkologického výskumu a nutnosti prevencie voči tomuto ochoreniu.

Vision je podľa nej jeden z príkladov, že slovenská vedecká inštitúcia môže mať ambíciu byť koordinátorom medzinárodného projektu. Hoci doktorka Gábelová ešte raz zdôrazňuje, že nejde o výskumný projekt. Tie sa podľa nej získavajú ťažšie. Pripomína, že príprava medzinárodných projektov je náročná a netreba sa vzdávať hneď pri prvom neúspechu. Vraj iba malé percento z podaných projektov, do ktorých bola zapojená, bolo úspešných. Aj Vision získali vedci z Biomedicínskeho centra až na druhý raz. Pôvodný návrh projektu prepracovali podľa odporúčaní a pripomienok recenzentov a podali opäť. „Partnerské inštitúcie sme prizývali do projektu na základe ich expertízy. Grécky partner (NKUA) je špičkové klinické pracovisko zamerané na liečbu zhubných nádorov zažívacieho traktu, španielsky (IRYCIS) má excelentný translačný onkologický výskum, nemecký (FhG) patrí k najväčším organizáciám v Európe v oblasti aplikačného výskumu, medzi iným aj v oblasti nanobiotechnológií a nórsky (NILU) je celosvetovo uznávanou organizáciou vo sfére výskumu čistoty ovzdušia a nanotoxikológie,“ vysvetľuje A. Gábelová. Dodáva, že hoci koordinátorkou je ona, projekt je rovnako aj dielom jej kolegyne Mgr. Boženy Smolkovej, PhD., ktorá je jeho vedeckým manažérom. „Pravdupovediac, to ona je tým dynamom, ktoré nás hnalo aj pri prerábaní projektu, čo si vyžiadalo viactýždňové mimoriadne nasadenie,“ zdôrazňuje doktorka Gábelová.

Projekt VISION sa začal v októbri roku 2019 a (po predĺžení o deväť mesiacov pre pandémiu) sa bude končiť v júni 2023. Má za sebou prvé hodnotiace kolo. Bolo – napriek významným obmedzeniam spôsobeným pandémiou – úspešné, čím potvrdil svoju životaschopnosť. „Aktivity plánované vo VISION boli zamerané na budovanie medzinárodnej spolupráce, organizovanie pracovných pobytov, aktívnu účasť na konferenciách doma a v zahraničí, ako aj úzku spoluprácu s tretím sektorom a univerzitami. Museli sme na epidemickú situáciu pružne reagovať, z prezenčných foriem sme prešli na distančnú. Veľmi si ceníme ochotu a flexibilnosť našich partnerov. Nielenže pripravili kurzy online, ale ponúkli aj nové semináre a webináre, ktoré pôvodne v projekte neboli naplánované,“ dodáva táto vedkyňa.

Ako skladať špecialistov

Hovorí, že hoci sa venuje výskumu desaťročia, výsledky vedeckej práce ju stále fascinujú. „Na základe teoretických poznatkov si vieme pokus premyslieť a naplánovať. Pri experimente odpoveď živého systému nemusí byť vždy taká, ako sme očakávali. To nám otvára nové možnosti výskumu,“ hovorí.

Zdôrazňuje, že výskum v oblasti nanomateriálov vyžaduje interdisciplinárny prístup. Je nutné spájať znalosti fyzikov, chemikov, biológov, ako aj expertov v oblasti výskumu materiálov, informačných technológov alebo odborníkov na matematické modelovanie. Upozorňuje, aké dôležité je výskum v tejto oblasti chápať ako komplexný a veľmi prepojený systém. Preto je potrebné pri príprave projektu, aby členmi konzorcia boli špecialisti z rôznych vedných oblastí.

„Pre projekt je dôležité, aby partneri okrem vlastnej odbornosti vedeli spolupracovať a chápali úlohu kolegov z iných vedných oblastí.“ Pripomína, že na to sa síce nemusia stať odborníkmi v každej z nich, ale určite je vhodné, aby mali o kolegovom prínose pre projekt istú predstavu. „V projekte HISENTS to bolo obzvlášť nutné. Lebo biológ napríklad vie, čo je potrebné pre správne fungovanie buniek kultivovaných v podmienkach in vitro – prísun živín, teplo, sterilné prostredie. Fyzik zasa musí mať na zreteli, že ide o miniaturizovaný mikrofluidný systém, pri ktorom hrá úlohu napríklad odpor tekutiny (kultivačné médium pre bunky), prúdenie v hadičkách, tvorba bubliniek a tak ďalej… Keďže išlo o vývoj automatizovaného systému, do hry vstupovali elektrotechnici, odborníci na výskum materiálov a ďalší. Takže bolo potrebné zaujímať sa aj o ich pohľad na problém, nielen o ten svoj. Trochu si pri tom otvárame nové svety.“

Ako sa potvrdilo pri projekte VISION, štandardnú podobu spolupráce tímov založenú na stretnutiach, mítingoch, osobnej komunikácii pandémia zmenila, ale nezastavila. Len presunula do online podoby. Fakt však je, že doktorka Gábelová považuje stretnutia, konferencie či semináre v reálnom, nie online priestore za veľmi dôležité pre vznik spoluprác. „Zúčastňovať sa na nich, byť aktívny, zvedavý, vedieť diskutovať, prezentovať svoje výsledky – to všetko je cesta k tomu, aby človek vo svete medzinárodných spoluprác uspel. Ak, pochopiteľne, považujeme vysokú vedeckú odbornú úroveň za prirodzenú podmienku,“ zdôrazňuje. A dodáva, že keď sa potom pripravuje projekt, jeho tvorca uvažuje okrem iného aj nad tým, kde čo od koho čítal, kde sa stretol so zaujímavým kolegom s odbornosťou, ktorá môže byť prínosom. V tejto súvislosti zdôrazňuje význam projektov COST (program COST je nástroj na európsku spoluprácu vo vede a v technológiách umožňujúci koordináciu národne financovaného výskumu európskej úrovne – poznámka redakcie), ktoré sú podľa nej veľmi dobré na to, aby sa vedci spoznávali.

Rozhodujú osobné kontakty

Podľa jej skúseností sa pri výbere partnerov do konzorcia medzinárodného projektu berie do úvahy aj to, či je vedec spoľahlivý, zodpovedný, či sa s ním dobre komunikuje a pochopiteľne to, aký je odborník. Ale väčší význam ako to, aké články publikoval majú podľa nej osobné kontakty. „Lebo pri osobnom stretnutí si viete urobiť lepší obraz o potenciálnom partnerovi. Aspoň ja nepoznám veľa prípadov, keď by do konzorcia pozvali partnera len na základe publikácií. Väčšinou rozhodujú práve osobné kontakty alebo odporúčania partnera v projekte.“

Na druhej strane, práve spolupráce v medzinárodných konzorciách považuje táto vedkyňa za výhodné pre vznik kvalitných publikácií. Prečo? „Lebo poskytujú komplexnejší prístup k danej problematike. Získané dáta je možné overiť viacerými metódami a z rôznych pohľadov. Keď robíte na jednej problematike – ,na svojom piesočku‘, vaše možnosti sú limitované. V medzinárodnom konzorciu sa skladajú poznatky rôznych expertov, ktoré boli získané rôznymi prístupmi. Získavate tak širší, komplexnejší obraz o skúmanej problematike.“

Na otázku, ako vychádza inštitúcia, v ktorej pracuje z medzinárodného porovnania, odpovedá, že nemá pocit, že by bolo Biomedicínske centrum SAV podceňovaným či menej váženým partnerom. Určitou jeho nevýhodou pri vstupe do medzinárodných konzorcií podľa nej je, že mnohé zahraničné inštitúcie majú dlhoročné tradície vzájomnej spolupráce, kvalitnejšiu infraštruktúru a aj lepšie finančné zázemie a podporu, ktorá do vedy prichádza.

RNDr. Alena Gábelová, CSc., absolvovala Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 1980 pracuje v Ústave experimentálnej onkológie SAV (dnes súčasť Biomedicínskeho centra SAV). Okrem krátkodobých pobytov v zahraničí (Spojené kráľovstvo, Nemecko, Poľsko, ČR) absolvovala deväťmesačný študijný program v parížskom Institute Curie. Najdôležitejšie výsledky – objasnenie úlohy cytochrómov P4501A podrodiny v metabolizme tkanivovo špecifických N-heterocyklických aromatických uhľovodíkov. Príspevok k objasneniu mechanizmov interakcií nanočastíc oxidu železa s ľudskými bunkami in vitro.

Zdroj článku: časopis Akadémia 5/2021

Autor: Martin Podstupka
Foto: Martin Bystriansky, SAV

Čo obsahuje laudatio

RNDr. Alena Gábelová, CSc., je medzinárodne uznávanou odborníčkou v oblasti bunkovej a molekulárnej biológie, genetickej toxikológie, mutagenézy, karcinogenézy a nanobiológie. V posledných rokoch sa venuje predovšetkým oblasti nanotoxikológie a nanobiológie. Je autorkou, respektíve spoluautorkou 81 vedeckých publikácií v renomovaných vedeckých časopisoch s vysokým citačným ohlasom (viac ako 1 220 citácií). Počas svojej vedeckej kariéry vychovala sedem doktorandov a 14 diplomantov.

Významnou mierou sa podieľa na medzinárodnej spolupráci Biomedicínskeho centra SAV. Patrí k vedeckým pracovníkom s najvyššou mierou účasti na medzinárodných projektoch, a to vďaka dlhodobým spoluprácam s významnými vedeckými tímami a schopnosti úspešne sa zapojiť do medzinárodných vedeckých spoluprác, ako aj schopnosti manažovať výskumné skupiny aj na medzinárodnej úrovni.

V rámci projektu HISENTS, kde bola koordinátorom za BMC SAV, bola zodpovedná za vývoj modelu obličky a in vivo experiment potrebný pre vývoj multiorgánovej platformy pre toxikologický skríning. Ďalej nasledoval jej úspešný bilaterálny projekt BMC SAV s nemeckou Saarland University. Mnohí z parterov projektu HISENTS ju na základe efektívnej spolupráce a presvedčivých výsledkov požiadali o spoluúčasť v novopripravovaných projektoch. V roku 2019 podala ako spoluriešiteľ tri takéto projekty, jeden v rámci výzvy Transcan a dva v rámci Euronanomed3, z ktorých jeden bol úspešný.