Vedecké kaviarne v Košiciach oslávili 10-ročné jubileum

Novembrová vedecká kaviareň v Košiciach na tému klimatickej zmeny bola jubilejná. Téma, ktorá v súčasnosti rezonuje v spoločnosti a je výsostne aktuálna, poodhalila pohľad na klimatické zmeny z pragmatického inžinierskeho pohľadu. Ing. František Simančík, PhD. z Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV v Bratislave a člen Predsedníctva SAV, ponúkol exaktný pohľad odborníka – inžiniera na možné príčiny zmien, a nevynechal ani realistické možnosti, ako by ľudstvo mohlo na zmeny reagovať bez toho, aby sme museli ísť „naspäť do jaskýň“. Dr. Simančík svojou prednáškou zavŕšil 10-ročné fungovanie vedeckých kaviarní v Košiciach. Historicky prvá košická vedecká kaviareň sa konala vďaka projektu APVV, v decembri 2009 a hlavným prednášajúcim bol popredný slovenský biochemik MVDr. Jozef Burda, DrSc. z Neurobiologického ústavu SAV. Prvá kaviareň priblížila návštevníkom tému indukovanej tolerancii nervového tkaniva, čo je vlastne metóda ochrany nervového tkaniva po poškodení mobilizáciou vnútorných mechanizmov tkaniva.

Ako to ale celé vzniklo, kde sa vzala myšlienka a čo všetko sa za desať rokov stihli návštevníci dozvedieť, nám povedal realizátor nápadu popularizovať a prezentovať vedu a výskum širokej verejnosti aj prostredníctvom vedeckých kaviarní, RNDr. Ján Gálik, CSc., vedecký riaditeľ Neurobiologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV v Košiciach.

„Prvá myšlienka vedeckej kaviarne nevznikla ani v Košiciach, ani na Slovensku. Vedecké kaviarne, alebo skôr známe pod pojmom Science café, sú fenoménom, ktorý vo svete funguje už dlhšie. Slovensko v tomto nejaké obdobie zaostávalo a zároveň zanedbávalo kontakt s verejnosťou. Zdalo sa nám, že je to škoda. Verejnosť nás predsa financuje, a preto by mala mať možnosť, oboznámiť sa, čo vo vede robíme“, povedal na úvod RNDr. Ján Gálik, CSc.

Prvá vedecká kaviareň v Košiciach, november 2009

Otvoriť sa a priblížiť vedu verejnosti, ale nebol od začiatkov košických vedeckých kaviarní jediný hlavný cieľ. „Druhý, alebo sekundárny cieľ bol pre nás vedcov. Vnímali sme potrebu naučiť sa tlmočiť naše myšlienky a výsledky, zaujímavým a zrozumiteľným spôsobom širokej verejnosti, čo je niekedy dosť ťažké. Je potrebné formulovať myšlienky bez odborných termínov, ktorým verejnosť nemusí rozumieť a v podstate sme prišli na to, že niekedy je ťažšie spraviť príspevok do vedeckej kaviarne ako na vedeckú konferenciu.“

Ako to už býva, počas existencie vedeckých kaviarní zaúradoval i záujem návštevníkov, ako aj celospoločenská klíma, ktoré priniesli tretí cieľ, odkaz vo forme poukázania na skutočné hodnoty a skutočné celebrity. „Ukázali sme, a stále ukazujeme ľuďom, že po chodníku okolo nich, či už v Košiciach, v Bratislave, alebo iných mestách, chodia ľudia, ktorí si titul zaslúžia. Vo vedeckých kaviarňach získavajú návštevníci fakty, ako i informácie prostredníctvom kritického myslenia, priamo z prvej ruky. Čiže nie sprostredkovane, ale konkrétne od človeka, ktorý s tým robí, ktorý tomu venuje celý život, ktorý s vedeckými metódami pracuje.“

Košické vedecké kaviarne

Témy vedeckých kaviarní… Medicína, rádiológia, fyzika, biológia, umenie, ekonómia, informačné technológie, genetika, botanika, problematika osmičkových rokov, kozmická fyzika, muzikológia, astronómia, astrofyzika, história, problematika Karpatských Nemcov, a mnohé ďalšie témy zazneli za posledných desať rokov počas košických vedeckých kaviarní.

Vedecký riaditeľ, a najmä realizátor myšlienky vedeckých kaviarní v Košiciach, zaspomínal aj na výnimočné udalosti spojené s prezentovanými témami.

„Nechcel by som to absolutizovať, pretože každá z tém bola naozaj veľmi dobrá. Pre mňa boli výnimočné kaviarne, keď prišli ľudia zo Spoločenskovedného alebo Historického ústavu a bez prezentácie sa postavili pred publikum, začali rozprávať a publikum nedýchalo. Som prírodovedec a nie vedec spoločenských vied, takže na takýto typ rozhovorov nie som zvyknutý, no bolo to úžasné. Diskusia trvala veľmi dlho. Taktiež mne osobne najviac utkveli v pamäti otázky detí. Deti mali niekedy naozaj úžasné otázky, ktoré človeka prekvapia. Mali obrovský prehľad a záujem o problematiku. No boli i kaviarne, ktoré sa vo všeobecnosti zapísali trochu výraznejšie. Napríklad týždeň po pristáti modulu Philae na kométe zo sondy Rosetta, sme vo vedeckej kaviarni mali konštruktéra Jána Baláža, ktorý v module Philae pracoval na komunikačnej časti modulu. Bola to horúca informácia, bol vo všetkých svetových médiách a my sme ho mali v kaviarni, čo bola pecka. Alebo téma gravitačných vĺn či vesmíru. V jednom i druhom prípade témy prednášal docent Gális z Ústavu fyzikálnych vied PF UPJŠ v Košiciach. O gravitačných vlnách, ich význame, ako aj o ich objave hovoril docent Gális deň potom, ako bola zdokumentovaná zrážka neutrónovej hviezdy, ktorá spôsobila gravitačné vlny. Dva dni po vôbec prvom odfotografovaní čiernej diery, hovoril docent Gális o spomínanom vesmíre. Alebo téma o kryptomenách. Zväčša na kaviarne chodí stabilný počet návštevníkov, no v tomto prípade sme sa museli kvôli obrovskému záujmu, presúvať do väčšej miestnosti. Čiže to sú veci, ktoré boli výsostne aktuálne a ľudí to veľmi zaujalo.“ Ako sám RNDr. Ján Gálik, CSc. povedal, toto jeden nevymyslí… 🙂

A akou témou nás prekvapí najbližšia košická vedecká kaviareň, ktorá načne ďalšiu desaťročnicu? Nechajme sa prekvapiť už 18. decembra 2019…

Viac informácií o košických vedeckých kaviarňach

……………………………………………………..

Hlavné tézy prednášky Ing. Františka Simančíka, PhD. na tému „Musí náš lokálny komfort spôsobovať globálny problém? Klimatická zmena očami inžiniera“

prednáška Ing. Františka Simančíka, PhD., november 2019

Zhruba pred dvesto rokmi objavili ľudia pod zemou energetickú špajzu. Začali ju s chuťou vyjedať, pričom radikálne stučneli (z približne jednej miliardy na dnešných sedem). Naviac v domnienke, že zásob vhodnej energie je dosť, zleniveli v hľadaní alternatív a venovali sa viac svojmu vlastnému komfortu. Špajza sa však postupne vyprázdňuje a následky nášho prejedania zanechávajú v okolí také silné stopy, že ak sa zavčasu nespamätáme a znova nezačneme usilovne pracovať, radikálnemu chudnutiu sa nevyhneme. A možno je aj neskoro. Naše správanie treba preto okamžite radikálne prehodnotiť, pričom technický pokrok stále dáva dobré predpoklady na to, aby sme za uspokojivé pohodlie nemuseli v budúcnosti zaplatiť privysokú cenu.

Aj týmto témam sa venovala prednáška, ktorá poukázala aj na paradox spočívajúci v našej úpornej snahe po rastúcom komforte, ktorá však s vysokou pravdepodobnosťou vyústi do extrémnych environmentálnych problémov. Prednáška sa zamerala najmä na problémy získavania a využívania vhodnej energie potrebnej na život ľudstva z pohľadu jej dlhodobého zabezpečenia, ktoré súčasne musí garantovať, že ľudstvo prežije aj z pohľadu iných environmentálnych aspektov. Z hľadiska udržateľnosti padol pohľad i na rôzne koncepty zabezpečovania ľudstva potrebnou energiou – od fosílnych palív, cez technický metanol, solárnu elektrinu, „zelený amoniak“ alebo technický vodík. Praktické príklady znázornili niektoré zaujímavé technické riešenia uskladňovania slnečnej energie vyvíjané na Slovensku, ktoré môžu prispieť k znižovaniu našej závislosti na fosílnych palivách.

Informácie poskytol: RNDr. Ján Gálik, CSc., vedecký riaditeľ Neurobiologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV v Košiciach

Zdroj fotografií: Košické vedecké kaviarne; ZVČ