Vedecký tandem šíril informácie o vírusoch

Následne publiku vysvetlil, prečo je ťažké bojovať s vírusmi. „Každý vírus potrebuje svoju bunku. Hostiteľmi vírusov nemusia byť len ľudia, ale aj baktérie. Existujú vírusy, ktoré napádajú baktérie, takzvané bakteriofágy. Je ich na svete obrovské kvantum,“ dodal virológ a neobišiel ani zoonotické vírusy a pristavil sa pri víruse kliešťovej encefalitídy. Vysvetlil, ako vírus cirkuluje v prírode a popísal priebeh ochorenia, ktoré spôsobuje. Pridal aj zaujímavosť týkajúcu sa udalostí v Rožňave v 50. rokoch minulého storočia.

„Ak radi chodíte do prírody a dostanete sa do kontaktu s kliešťami alebo máte radi produkty z oviec a kôz, máte možnosť sa chrániť vakcínou, ktorá vás môže uchrániť od všetkých nepríjemností, ktoré som spomínal,“ povzbudil publikum k očkovaniu proti kliešťovej encefalitíde. Prostredníctvom grafov zobrazujúcich situáciu posledných 50 rokov v oblasti dopravy, exportu tovaru a nárastu mestskej populácie vedec ilustroval, prečo sú vírusy pre nás v súčasnosti veľkou hrozbou.

Samostatnou časťou prednášky B. Klempu bolo zhodnotenie pandémie koronavírusu. B. Klempa sa zmienil aj o aktivitách, ktoré po prepuknutí pandémie Covid-19 primäli tím Virologického ústavu BMC SAV, v. v. i., vstupovať do verejnej debaty. Zhrnul a pripomenul veľké množstvo záslužnej práce, ktorú publikum ocenilo veľkým potleskom a aj slovne vyjadrilo poďakovanie a uznanie.

Podujatie pokračovalo prednáškou rodáčky z Novohradu Viktórie Čabanovej. Publikum zaujala nesmierne zaujímavou a aktuálnou letnou témou zameranou na komáre a komármi prenášané vírusy. Ako zdôraznila v úvode, na to, aby sme vedeli, akým rizikom sú pre nás komáre, musíme poznať aj komáre samotné. „Pre nás sú nebezpečné len ženy,“ dodala s úsmevom vedkyňa, „štípu nás len samičky, ktoré vďaka krvi vyživujú vajíčka. Nie všetky komáre cicajú krv na človeku,“ uviedla.

Na Slovensku žije zhruba 60 druhov komárov a podľa ekologických nárokov a medicínskeho významu rozlišujeme záplavové, domové a mokraďové druhy. Virologička o jednotlivých skupinách komárov prezradila viaceré zaujímavosti a vysvetlila, aké vírusy prenášajú.

Pristavila sa aj pri komárovi tigrovanom, ktorého výskyt potvrdili aj na Slovensku. „Nie každý štípanec znamená rovno infekciu, infikovaný je jeden komár z tisícov. Ale dôvod, prečo o týchto komároch hovoríme, je skutočnosť, že na juhu Európy sa im podarilo premnožiť, majú tam stabilné a veľké populácie. Pre tohto komára je špecifické, že mu nevadí slnko, preto nás na dovolenkách napríklad v Taliansku alebo Chorvátsku štípe aj počas dňa na pláži,“ vysvetľuje vedkyňa a zdôrazňuje, že s nechceným dovolenkovým suvenírom v podobe vírusovej infekcie sa môžeme vrátiť napríklad aj z dovolenky v Paríži.

Väčšina komármi prenášaných infekcií nemá žiadne príznaky alebo má príznaky podobné chrípke. Publikum sa dozvedelo, ako sa prejavujú ochorenia spôsobené vírusmi Dengue, Zikou či západonílskym vírusom, ktorý cirkuluje aj u nás. Zaujímavým zistením pre prítomných bola aj informácia, že západonílsky vírus sa objavil už aj v okrese Lučenec.

Vedkyňa v závere prednášky zhrnula nemalé množstvo ciest, ktorými sa môžeme pred nakazením uchrániť. Nesmierne dôležitá je aj eliminácia liahnísk. „Invázne komáre sú špecifické tým, že sa dokážu liahnuť aj v malých množstvách vody. Napríklad vo vrchnáčiku od plastovej fľaše sa môže vyliahnuť až 200 komárov. Toto naše komáre nedokážu. Liahniská ako sudy s dažďovou vodou by sme mali prekryť a napríklad misky s vodou pre zvieratá by sme mali minimálne raz týždenne vymieňať. U nás totiž štandardne trvá cyklus, kým sa z vajíčka stane dospelý jedinec, dva týždne, no pri postupnom otepľovaní, čím je teplejšie, tým je tento cyklus kratší,“ zdôraznila V. Čabanová.

Publikum využilo prítomnosť dvoch špičkových odborníkov v oblasti virológie a na prednášky nadviazala bohatá diskusia. Záznam z podujatia si môžete pozrieť kliknutím na video na konci textu.

Prednášky cyklu Vivat Scientia! Nech žije veda! pokračujú od septembra.

FOTOGALÉRIA

Text a foto: Katarína Gáliková

Video: Martin Bystriansky