Výskumný areál SAV sa zmení na vedecký kampus budúcnosti

Slovenská akadémia vied chce svoj areál na Patrónke v Bratislave pretvoriť na moderný a otvorený vedecký kampus. Atraktívna vízia, ktorá definuje pravidlá rozvoja areálu, vzišla z urbanistickej súťaže. Za víťazným návrhom stojí ateliér gro architekti spolu s britským Studio Egret West. Autori aktuálne spolupracujú na bratislavskom projekte Southbank, v ich portfóliu sú návrhy a realizácie viacerých mestských projektov v Londýne a Bratislave. V kampuse SAV navrhujú odkloniť automobilovú dopravu po obvode areálu, otvoriť ústredný priestor pre peších a poskytnúť tak verejnosti neobyčajný zážitok kontaktu s vedeckými výsledkami v novovytvorenom parku Helix plnom zelene a vodných prvkov. 

Cieľom urbanistickej súťaže bolo nájsť čo najlepší plán a pravidlá rozvoja pre areál Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Pre akadémiu je dôležité, aby sa z tohto priestoru stalo komfortné a moderné miesto pre prácu, ktoré priťahuje talentovaných vedcov a vedkyne, zároveň lokalitou oddychu a spoznávania vedy pre verejnosť.

„Z pomerne strohého socialistického urbanizmu by sa areál mal stať moderným a pritom zeleným špičkovým vedeckým pracoviskom. Aby túto úlohu mohol plniť, musí spĺňať najnáročnejšie kritériá pre tvorivú prácu, relaxáciu a interdisciplinárnu komunikáciu. Mal by tiež vytvárať jednoduchý komunikačný priestor pre brainstorming z rôznych oblastí vedy,“ priblížil hlavnú myšlienku vízie SAV jej predseda prof. Pavol Šajgalík, ktorý zároveň očakáva, že sa z areálu stane aj nová oddychová zóna pre obyvateľstvo hlavného mesta, kde sa verejnosť nevtieravým spôsobom dostane do kontaktu so špičkovou vedou.

Porota vo víťaznom návrhu ocenila jeho jasnú koncepciu, ktorá je založená na dvoch kľúčových ideách – usporiadaní areálu v zmysle klastrov reagujúcich na vedné zameranie pracovísk SAV a ústredného verejného parku Helix.

„Nový verejný park ohraničený peším okruhom v tvare špirálovitého vlákna – Hélixu je súčasťou novej identity celého areálu SAV a zároveň silným symbolom otvorenia sa verejnosti,” vysvetľuje spoluautor víťazného návrhu Juraj Palovič z ateliéru gro architekti.

Navrhnutá koncepcia podľa poroty podporuje vzájomnú interakciu a zakladá tak nové možnosti fungovania vedeckej komunity. Verejný park okrem toho transformuje dopravne zaťažený priestor, automobily budú vytesnené na okraj areálu a peší pohyb bude preferovaný v jeho vnútri. Pracovníkom aj návštevníkom kampusu to dáva jasný signál zmeny životného prostredia v areáli. Existujúci hlavný nástup do areálu je v návrhu transformovaný do podoby reprezentačného vstupu, na ktorý nadväzuje klaster klimatickej zmeny.

„Pozitívne vnímame víziu areálu SAV ako ukážkového príkladu vedeckého kampusu budúcnosti, ktorý stavia na svojej historickej identite a otvára potenciál pre budúcu spoluprácu s externými aktérmi,“ uvádza porota vo svojom hodnotení a zároveň vyzdvihuje koncepciu verejného parku. „Areál je koncipovaný ako otvorená krajina plynule nadväzujúca na dva silné prírodné celky v podobe zalesnených výbežkov masívov Malých Karpát,” konštatuje porota. Obyvateľstvo Bratislavy by sa tak raz mohlo prejsť napríklad zo ZOO cez zelený kampus SAV až na Železnú studničku.

Porota vyzdvihla aj to, že návrh reaguje na klimatickú krízu. Autorky a autori umiestnili do areálu dažďové záhrady, poldre a mokraďový ekosystém dotovaný dažďovou vodou stekajúcou zo spevnených plôch.

Urbanistická súťaž bola súčasne formou verejného obstarávania. Víťazný tandem architektonických ateliérov dostane od SAV zákazku na vyhotovenie urbanisticko-krajinárskej štúdie a projektovej dokumentácie na realizáciu prvej etapy úprav v areáli. SAV očakáva, že bude navrhnutá tak, aby sa dala realizovať s využitím dostupných zdrojov a minimom administratívnych úkonov, ktoré by jej realizáciu významne brzdili.

Areál SAV na Patrónke v Bratislave začal vznikať ešte za bývalého režimu. Na návrhoch jednotlivých fáz pracovali v 50. rokoch a ďalších desaťročiach architekti ako Karol Paluš, Martin Kusý či Stanislav Talaš. V areáli sa nachádza hodnotná architektúra, napríklad budova Chemického ústavu SAV od architekta Karola Paluša, veľkoryso koncipované zelené priestranstvá aj umelecké diela od popredných slovenských autorov.

Súčasnosť priniesla potrebu nanovo definovať víziu budúceho rozvoja zohľadňujúcu aktuálne potreby a výzvy. Nový rozvojový plán, ktorý vzišiel zo súťaže, by mal umožniť navýšenie kapacít v areáli v prípade potreby. SAV má v pláne dobudovať depozitáre a študovne ústrednej knižnice, laboratóriá, škôlku pre zamestnancov a tiež ubytovacie a kancelárske priestory.

Zadanie urbanistickej súťaže pre SAV pripravilo v spolupráci s jej expertmi architektonické štúdio 2021. Pred súťažou aj počas nej prebiehali konzultácie so zástupcami existujúcich aj plánovaných susedných areálov, ako sú bratislavská ZOO, projekt revitalizácie Patrónky Bratislavského samosprávneho kraja a kampus spoločnosti Eset.

Členmi medzinárodnej poroty boli uznávaní experti ako architekt Pavol Paňák z ateliéru BKPŠ, spoluautor rekonštrukcie Slovenskej národnej galérie, český architekt Petr Pelčák, ktorý má skúsenosti s tvorbou univerzitných budov či český architekt a urbanista Michal Kohout, spoluzakladateľ ateliéru Unit architekti. V porote bolo zastúpené aj mesto Bratislava prostredníctvomriaditeľa sekcie územného plánovania Metropolitného inštitútu Bratislava architekta Martina Berežného.

Vizualizácie víťazného projektu spolu s ostatnými návrhmi, ktoré sa do súťaže prihlásili, si môže verejnosť pozrieť vo vestibule Auly SAV v areáli SAV na Dúbravskej ceste 9 v Bratislave.

Výsledky urbanistickej súťaže nájdete na stránke SAV (v časti Aktuálne odkazy v hornej lište stránky) a na portáli archinfo.sk.

Zdroj: Tlačová správa SAV

Foto: Martin Bystriansky, SAV